GRAMMATICA

Lettura degli esempi del capitolo FONETICA:
greco > griko / grecanico (caratteri greci) [AFI]>[AFI] griko / grecanico (caratteri latini) in corsivo=traduzione
ἔξυπνος>ἄτσουνο ['eksipnos]>['atsuno] àtsuno=sveglio

Fonetica: Vocali iniziali

Aferesi

Una vocale iniziale atona cade per motivi di analogia o di espulsione quando si incontra con un' altra vocale.

α [a]:

ἀγαπῶ>γαπάω [aγa'po]>[γa'pao] ĝapao=amo
ἀγοράζω>γοράdζω [aγo'razo]>[γo'radzo] ĝorazo=compro
ἀγριοβάλανον>γροβέλανο [aγrio'velano]>[γro'velano] ĝrovèlano=ghianda selvatica
ἀδρακτοσίδερο>γρατ-τοσίδερο [aδrakto'siδero]>[γratto'sidero] ĝrattosìdero=fuso
ἀγριαπιδία>γραπ-πιδία [aγriapi'δia]>[γrappi'δia] ĝrappidìa=pero selvatico
ἀγριάκανθον>γροκατ-τία [aγri'akanθon]>[γrokat'tia] ĝrokattìa=specie di carciofo selvatico
ἀγριόσπαρτον>γρόσπαρτο [aγri'osparto]>['γrosparto] ĝròsparto=Gymnogramme Leptophyila
ἀληθινός>ληχινό [aliθi'nos]>[liχi'no] likhinò=rosso
ἀλεκατίζω>λεκατίdζω [aleka'tizo]>[leka'tidzo] lekatizo=applico la lana da filare sulla conocchia (Calabria)
ἀκκουμπῶ>κουμbῶ [aku'mpo]>[kum'bo] kumbò=mi appoggio
ἁλωνίζω>λωνίdζω [alo'nizo]>[lo'nidzo] lonizo=trebbio
ἀλευρώνω>λευρών-νω [ale'vrono]>[le'vronno] levronno=infarino
ἀλεκατίζω>λεκατίdζω [aleka'tizo]>[leka'tidzo] lekatizo=metto sulla rocca
ἀλείφω>λείφω [a'lifo]>['lifo] lifo=spalmo
ἀροτρεύω>λατρέω [aro'trevo]>[la'treo] latreo=aro
ἀκριβὸς>κριπό [akri'vos]>[kri'po] kripò=caro
ἀλέθω>λέτω [a'leθo]>['leto] leto=macino
ἀδυναμία>dυναμία [aδina'mia]>[dina'mia] dinamìa=debolezza
ἀξινάρι>φσινάρι [aksi'nari]>[fsi'nari] fsinari=zappa
ἁπαλαίνω>παλαίνω [apa'leno]>[pa'leno] paleno=ammorbidisco (Puglia)

ο [o]:

ὀδόντιον>δόνdι [o'δontion]>['δondi] dondi=dente,
ὀζαίνω>dζαίν-νω [o'zeno]>['dzenno] zenno=puzzo,
ὀστέον>στέο [o'steon]>['steo] steo=osso
ὀφίδιον>φίδι [o'fiδion]>['fiδi] fidi=serpente
ὀφρύδιον>φρύδι [o'friδion]>['friδi] fridi=sopracciglia (Calabria)
ὀμιλῶ>μιλῶ [omi'lo]>[mi'lo] milò=parlo
ὀσπίτιον>σπίτι [o'spition]>['spiti] spiti=casa
ὀστέον>στέο [o'steon]>['steo] steo=osso (Puglia)

ω [o]:

ὡσάν>σὰν [o'san]>[san] san=come
ὠφελῶ>φελῶ [ofe'lo]>[fe'lo] felò=sono utile (Calabria, Puglia)

ε [e]:

ἐκδέρω>d-dέρ-ρω [ekδero]>['dderro] dderro=spello animali
ἐγέρνω>γέρ-ρω [e'γerno]>['γerro] jerro=sollevo
ἐκεῖνος>κ̍εῖνο [e'kinos]>['ʧino] cino=quello
ἐξάρτιον>σ̌-σ̌άρτι [e'ksartion]>['ʃʃarti] sciarti=corda
ἑσπέρα>σπέρα [e'spera]>['spera] spera=sera
εὐθειάζω>στειάdζω [efθi'azo]>[sti'adzo] stiazo=preparo
εὐλογάω>βλογάω [evlo'γao]>[vlo'γao] vloĝao=benedico (Calabria)
ἐγέρνω>γέρ-ρω γέρνω * (2,134) [e'γerno]>['γerno] jerno=sollevo
ἐκεῖνος>κ̍εῖνο [e'kinos]>['ʧino] cino=quello
ἐρωτῶ>ρωτῶ [ero'to]>[ro'to] rotò=domando
εὐλογῶ>βλοῶ [evlo'γo]>[vlo'o] vloò=benedico
ἐχθὲς>στέ 'φτέ * (2,389) [e'χθes]>[fte] 'fte=ieri
εὑρίσκω>βρίσκω [evrisko]>['vrisko] vrisko=trovo (Puglia)

ι [i]:

ἰδρώνω>δρών-νω [i'δrono]>['δronno] dronno=sudo
ἱμάτιον>μάτι [i'mation]>['mati] mati=camicia
ἱστάριον>στάρι [i'starion]>['stari] stari=tessuto (Calabria)
ἰδικὸς>δικὸ [iδi'kos]>[di'ko] dikò=proprio,
ἰδρώνω>dρών-νω [i'δrono]>['dronno] dronno=sudo
ἱμάτιον>μάτι [i'mation]>['mati] mati=camicia (Puglia)

η [i]:

ἡμέρα>μέρα [i'mera]>['mera] mera=giorno
ἡμερώνω>μερών-νω [ime'rono]>[me'ronno] meronno=domo
ἡμισοκάλαμον>μισοκάλαμο [imiso'kalamon]>[miso'kalamo] misokàlamo=unità di misura di lunghezza (Calabria)
ἡμέρα>μέρα [i'mera]>['mera] mera=giorno (Puglia)

οι [i]:

οἰκοδέσποινα>κοδέσποινα [iko'δespina]>[ko'δespina] kodèspina=padrona di casa (Calabria)

υ [i]:

ὑγιαίνω>γιαίνω [iji'eno]>[ji'eno] jieno=guarisco
ὑφαίνω>φαίνω [i'feno]>['feno] feno=tesso
ὑφάδιον>φάδι [i'faδion]>['faδi] fadi=il filo che si mette nella navetta durante la tessitura
ὑψηλὸς>σπηλὸ [ipsi'los]>[spi'lo] spilò=alto (Calabria)
ὑγρὸς>gρό [i'γros]>[gro] gro=umido
ὑφαίνω>φαίνω [i'feno]>['feno] feno=tesso (Puglia)

Prostesi

Delle vocali prostetiche si sviluppano all'incontro dell'articolo con il nome, con espulsione della vocale debole iniziale del nome dalla vocale forte dell'articolo, o per ragioni di eufonia e di paretimologia, oppure per altre influenze.

Dell' α [a] a:

τὰ χείλη>ἀχείλι [ta 'χili]>[a'χili] akhili=labbro
τὰ ὀψάρια>ἀφσάρι [ta o'psarja]>[af'sari] afsari=pesce
τὰ ὀφίδια>ἀφίdι [ta o'fiδja]>[a'fidi] afidi=serpe
τὰ ἔντερα>ἄντερο [ta 'entera]>['antero] àntero=intestino
τα σκιάδια>ἀσ̌-σ̌άdι [yta ski'aδja]>[a'ʃʃadi] assciadi=cappello
τὰ βοΐδια>ἀβοίdι [ta vo'iδja]>[a'vidi] avidi=bue
τὰ κτένια>ἀφτένι [ta 'kteɲa]>[a'fteni] afteni=pettine
τὰ ψαλίδια>ἀτσαλίdι ta psa'liδja]>[atsa'lidi] atsalidi=forbici
τὰ ὀρχίδια>ἀρκ̍ίδι [ta o'rχiδja]>[a'rʧiδi] arcidi=testicolo (N.d.T. non in Puglia) * (1,303)
τὰ ἐλάδια>ἀλάdι [ta e'laδja]>[a'ladi] aladi=olio
τὰ ροΐδια>ἀρούdι [ta ro'iδja]>[a'rudi] arudi=melograno (Puglia)
τὰ ἔντερα>ἄνdερο [ta éentera]>['andero] àndero=intestino
τὰ ὑνία>ἀνὶ [ta i'nia]>[a'ni] anì=vomere
τὰ ὀνόπορδα>ἀνάπορdο [ta o'noporδa]>[a'napordo] anàpordo=il cardo
ἕνα(ς) λαγὸς>ἀλαό ['ena(s) la'γos]>[ala'o] alaò=una lepre
τὰ ὀψάρια>ἀσπάρι [ta o'psarja]>[a'spari] aspari=pesce
τὰ ὀρχίδια>ἀρκ̍ίδι ἀρκίδι * (1,303) [ta o'rχiδja]>[a'rkiδi] arkidi=testicolo
μία βδέλλα>ἀβdέḍ-ḍα ['mia 'vδella]>[a'vdeɖɖa] avdeddha=una sanguisuga
μία ναυσία>ἀνασπία ['mia naf'sia]>[ana'spia] anaspìa=una nausea (Calabria).

Troviamo α- [a] a prostetica anche in certi verbi:

βλέπω>ἀβλέπω ['vlepo]>[a'vlepo] avlepo=vedo
νοῶ>ἀνογάω [no'o]>[ano'γao] anoĝao=capisco, sento
γνωρίζω>ἀν-νωρίdζω [γno'rizo]>[anno'ridzo] annorizo=conosco
σκεπάζω>ἀσ̌-σ̌επάdζω [ske'pazo]>[aʃʃe'padzo] asscepazo=copro
βοηθῶ>ἀφουδάω [voi'θo]>[afu'δao] afudao=aiuto
κτυπῶ>ἀτ-τυπάω [kti'po]>[atti'pao] attipao=batto (Calabria)
βοηθῶ>ἀφηdῶ [voi'θo]>[afi'do] afidò=aiuto (Puglia).

Dell' ε [e] e: per ragioni di eufonia:

σὰν βρέχει>σάν ἐβρέχει [san 'vreχi]>[san e'vreχi] san evrechi=quando piove
τὶς σπέρνει>τὶς ἐσπέρ-ρει [tis 'sperni]>[tis e'sperri] tis esperri=chi semina
δὲν ξεύρει>δὲν ἐτσέρει [δen 'ksevri]>[δen e'tseri] den etseri=non sa
δὲν σκάπτει>δὲν ἐσκάστει [δen 'skapti]>[δen e'skasti] den eskasti=non zappa (Calabria).

Negli idiomi salentini e parzialmente in quelli calabresi si osserva un ε [e] e prostetico o un ι [i] i prostetico al presente di molti verbi che iniziano per consonante. Provengono dall'aumento dei tempi storici:

κολλῶ>ἐκοḍ-ḍῶ [ko'llo]>[eko'ɖɖo] ekoddhò=incollo (Corigl.)
κατεβαίνω>ἐκ-κατεβαίν-νω [kate'veno]>[ekkate'venno] ekkatevenno=scendo
κρατῶ-κραταίνω>ἐκραταίν-νω [kra'to]-[kra'teno]>[ekra'tenno] ekratenno=tengo (Castrign.)
ἐgραταίν-νω [egra'tenno] egratenno=tengo (Corigl.)
κυλῶ>ἐκ̍υλῶ [ki'lo]>[eʧi'lo] ecilò=rotolo (Stern.)
λυπῶ>ἐλυπῶ [li'po]>[eli'po] elipò=sono in lutto (Mart.)
πανιάζω>ἐπαν-νιάdζω ἰπαν-νιάdζω * (4,94) [paɲazo]>[ipanni'adzo] ipanniazo=asciugo a metà, per panni (Corigl.)
πίπτω>πέφτω>ἐπέτ-τω ['pipto]>['pefto]>[e'petto] epetto=cado (Castrign., Mart., Martign.)
ράπτω>ἐράφτω ['rapto]>[e'rafto] erafto=cucio (Calim., Castrign., Mart.)
σαπίζω>ἐσαπίdζω [sa'pizo]>[esa'pidzo] esapizo=marcisco (Corigl.)
φεύγω>ἐφέω ['fevγo]>[e'feo] efeo1=parto (Corigl., Zoll.).

Dell' ι [i] i:

κραταίνω>ἰgραταίν-νω [kra'teno]>[igra'tenno] igratenno=tengo (Corigl.)
κυλῶ>ἰκ̍υλῶ [ki'lo]>[iʧi'lo] icilò=rotolo (Stern.).
Si sviluppa anche all'incontro di due consonanti per eufonia:
τὶς σπέρνει>τὶς ἰσπέρνει [tis 'sperni]>[tis i'sperni] tis isperni=chi semina (Stern.)
σὰν βρέχει>σὰν ἰβρέχει [san 'vreχi]>[san i'vreχi] san ivrekhi=quando piove (Mart.)
τὸν φθάνω>τὸν ἰφτάdζω [ton 'fθano]>[ton if'tadzo] ton iftazo=lo raggiungo (Zoll.)
δὲν βγαίνει>δὲν ἰgουαίν-νει [δen 'vjeni]>[δen igu'enni] den iguenni=non esce (Vunì, Gall. ecc)
σὰν βρέχει>σὰν ἰβρέχει [san 'vreχi]>[san i'vreχi] san ivrekhi=quando piove (Rogh., Ch. Rogh.).

Assimilazione

Le vocali forti toniche e atone assimilano le deboli non accentate:

εά>αά [ea]>[aa]:

ἐπάνω>ἀπάνου [e'pano]>[a'panu] apanu=sopra
ἐλάδιον>ἀλάδι [e'laδion]>[a'laδi] aladi=olio
θεραπεία>χαραπεία [θera'pia]>[χara'pia] kharapìa=agio, agi
δρεπάνιον>δραπάνι [δre'panion]>[δra'pani] drapani=falce
ἐξάρτιον>ἀσ̌-σ̌άρτι [e'ksartion]>[a'ʃʃarti] assciarti=corda
ἐργαλεῖον>ἀρgαλεῖο [erγa'lion]>[arga'lio] argalio=telaio
ἐμβαλλώνω>ἀμbαḍ-ḍών-νω [emval'lono]>[amba'ɖɖonno] ambaddhonno=rattoppo
λεκάνη>λακάνη2 [le'kani]>[la'kani] lakani=bacino (Calabria)
ἐπάνω>ἀπάνου [e'pano]>[a'panu] apanu=sopra
ἐλάδιον>ἀλάdι [e'laδion]>[a'ladi] aladi=olio
μεγαρίζω>μαγαρίdζω μαρίdζω * (3,438) [meγa'rizo]>[ma'ridzo] marizo=mangio cibi vietati in periodo di digiuno
μετάξι>ματάφσι [me'taksi]>[ma'tafsi] matafsi=seta
ἐντάμα>ἀντάμα [en'tama]>[an'tama] antama=insieme
ἐργάζω>ἀργάdζω [er'γazo]>[ar'gadzo] argazo=aro per la prima volta (N.d.T. non in Puglia) * (1,289)
ἑκατὸν>ἀκατὸ [eka'ton]>[aka'to] akatò=cento (Puglia).

οα>αα [oa]>[aa]:

μοναχὸς>μαναχὸ [mona'χos]>[mana'χo] manakhò=solo
ὀψάριον>ἀσπάρι [o'psarion]>[a'spari] aspari=pesce
ὀμφαλὸς>ἀφ-φαλὸ [omfa'los]>[affa'lo] affalò=ombelico (Calabria)
ὀμμάτιον>ἀμ-μάϊ [om'mation]>[a'mmai] ammai=occhio
ὀψάριον>ἀτσάρι [o'psarion]>[a'tsari] atsari=pesce (Puglia).

1. K. Minas (Μεσαιων. 116) lo considera come fosse un aumento ma si tratta semplicemente di una vocale prostetica che proviene dall' analogia con i tempi storici.

2. λακάνη già dai tempi ellenistici sui papiri